Mäsité jedlá
Jesť mäsité jedlo bolo v stredoveku skôr výsadou ako bežnou udalosťou. Mäsitými pokrmami sa živili predovšetkým panovníci, prípadne bohatí cirkevní hodnostári ako napríklad arcibiskup, biskup, prior či predstavené ženských kláštorov. Títo ľudia tým demonštrovali svoje bohatstvo a tým aj nadradenosť obyčajným sedliakom - tí si totiž mäsitú stravu nemohli dovoliť, a aj keby áno, bolo to len z času načas.
Pôstne jedlá
V stredoveku sa ľudia postili omnoho častejšie ako v dnešnej dobe. Je to spôsobené oslabujúcou sa mocou Cirkvi. To, čo dnes berieme len ako nejaké pravidlo, ktoré by sa malo dodržiavať (napríklad zdržiavanie sa mäsitých pokrmov v piatky, či prísny pôst na Popolcovú stredu a Veľký piatok), v stredoveku to bol zákon, ktorý keď niekto porušil, čakalo ho peklo. Ľudia brali hrozbu pekla naozaj vážne a preto sa snažili žiť tak, aby im ani raz niekto nepovedal, že skončia v pekle (to bola najhoršia veta, ktorú mohol stredoveký človek počuť; bola to najväčšia hrozba). Jednou z prevencií proti peklu bol pravidelný pôst.
Ľudia sa preto živili všakovakými druhmi rýb, napríklad kaprami, lososmi, úhormi. Jedli ich pečené alebo údené (to bol jediný spôsob konzervácie rýb, aký poznali). Panovníci mali vlastné rybníky, kde ich chovali. Ani hradné priekopy nezostali nevyužité. Ak bola priekopa zaliata vodou, ryby sa chovali aj v nich. Sedliaci lovili ryby v riekach. Nie vždy sa im však pošťastilo, že chytili rybu. Niekedy sa museli uspokojiť so žabami, slimákmi, či riečnymi krabmi. ,
Samozrejme, nesmieme zabudnúť na jarmoky, kde sa pravidelne predávali. Na predaj boli nielen ryby, ale aj už spomínané žaby, slimáky i riečne kraby. Kto nebol zdatný v rybolove, mohol si ich kúpiť tam. Tí najchudobnejší sa ale museli uspokojiť so žabami a slimákmi.
Upečením alebo zaúdením ryby sa spôsob ich prípravy ani zďaleka nekončí. Rybí mechúr sa využíval v stredovekej kuchyni na výrobu želatíny. Ako už bolo spomínané, šupiny z rýb sa na území Slovenska využívali na výrobu kyslej polievky či kaše - kyselice. A ani kosti kaprov nevyšli nazmar. Tie sa pomleli a využívali sa ako korenie alebo sa pridávali do kaší.
Domáce zvieratá a vtáky
Ako už bolo spomenuté, mäsitá strava bola výsadov vysoko postavených hodnostárov. Na ich stoloch sa pravidelne objavovali grilované kuratá, ktoré sa chovali na ich dvoroch. Ďalej chovali ošípané, kravy či ovce, husi, kačice, bažanty, labute, pávy, holuby, sláviky či pinky. Čo je veľmi zaujímavé, človek, ktorý pripravoval tieto zvieratá na grile, presnejšie otáčal ražeň, aby sa upiekli rovnomerne, bol považovaný za človeka na okraji spoločnosti. Grilovanie zvierat bola v stredoveku tá najpodradnejšia práca.
Na druhej strane, sedliaci využívali domáce zvieratá na produkciu druhotných potravín ako napríklad ovce a kravy na mlieko. Z neho potom vyrábali čerstvý syr. Niekedy zabili aj prasa, z ktorého využili jednak mäso, jednak tuk na slaninu a tiež ostatné časti na varenie polievok či kaší.
Divé zvieratá
Okrem domestikovaných zvierat sa na stoloch najmä stredovekých hodnostárov pravidelne objavovala aj divina. Páni chodili pravidelne na poľovačky. Bola to pre nich spoločenská udalosť. Mali špeciálne konce na poľovačky a spolu s pomocou loveckých psov lovili jelene, zajace, diviaky, ba dokonca aj medvede.