Strava sedliakov a panovníkov

    Stredovek sedliakov je charakteristický bezmäsitými jedlami. Z finančných dôvodov si nemohli dovoliť každý deň jesť mäso. Sedliaci obrábali obilie na poliach, z ktorého vyrábali múku a z nej potom rôzne druhy chlebov či kaše. Ak aj chovali nejaký dobytok, väčšinou ho využívali iným spôsobom - z oviec mali vlnu či mlieko, kravu chovali kvôli mlieku, sliepky kvôli vajciam. Z mlieka vyrábali čerstvý syr. Ak už dochovali napríklad prasa, urobili z neho slaninu, roztopili tuk a využili takmer každú časť, z ktorej potom žili celý rok. Z tohto pravidelne museli odvádzať dane - spolu dve desatiny z toho, čo dopestovali či dochovali. Jednu desatinu úrody museli odovzdať Cirkvi, jednu desatinu panovníkovi a čo im zostalo, z toho mohli žiť. Čo nezužitkovali, väčšinou predávali na trhoch. Veľakrát sa však aj stalo, že sedliaci hladovali. Ak bola slabšia úroda, nedokázali urobiť si zásoby na celú zimu a boli odkázaní na kradnutie. 

    Na druhej strane, panovníci si dopriali stravu veľmi výdatnú na mäso. Žili z desiatkov svojich poddaných, mali vlastné rybníky, v hradných priekopách chovali ryby či kačice, chodili na poľovačky. Nie nadarmo sa králi na portrétoch zobrazujú s veľkými bruškami. Okrem toho si radi pochutnávali na mede, ktorý bol v tej dobe ozajstnou pochúťkou. Ďalším exkluzívnym prvom ich potravy boli bylinky a exotické korenia, ktoré sa dovážali hlavne z Ázie. Boli veľmi drahé, takže si ich mohli dovoliť len panovníci alebo veľmi bohatí kupci. Keďže panovníci jedli každý deň mäso, minimum vlákniny a zeleniny, trpeli obezitou, vysokým cholesterolom, vysokým krvným tlakom, ďalšími kardio-vaskulárnymi ochoreniami či rakovinou hrubého čreva a v dôsledku toho umierali často celkom mladí.